Po dlhých rokoch sa Dominik Takáč stal prvým slovenským futbalistom, ktorý zamieril zo Spartaka Trnava do konkurenčného Slovana Bratislava.
Dvadsaťpäťročný brankár to spočiatku nemal jednoduché, nakoniec sa však ukázalo, že to bol správny krok.
V šiestich zápasoch predkola Ligy majstrov inkasoval iba štyri góly, trikrát si udržal čisté konto. Postup do hlavnej fázy milionárskej súťaže je bezpochyby najväčším úspechom v kariére. Rodák z Galanty v rozhovore pre tvnoviny.sk prehovoril o svojich pocitoch.
Odchod z Trnavy do zahraničia bol reálny
Je pravdou, že som uprednostňoval zahraničie, no tiež to, že som pár zahraničných ponúk odmietol, pretože neboli adekvátne. Cítil som, že potrebujem zmenu, no keď odchádzate z Trnavy, tak logicky, hádam mi dá každý za pravdu, nebude vaším snom prestup do Slovana. Lebo, keď to nazvem po lopate, načo by som si sám robil „zle“?
Na prvý pohľad to vyznievalo ako nezmyselný krok, no tréner Weiss ma po mnohých rozhovoroch presvedčil, že ide o skutočne najlepšie riešenie, čo sa postupom do Ligy majstrov aj okamžite potvrdilo. Hovoril pravdu a som mu veľmi vďačný, že mal so mnou trpezlivosť, pretože som transferu sprvu naozaj nebol naklonený,
vyhlásil Takáč pre tvnoviny.sk.
Po prestupe do Slovana čelil vlne kritiky zo strany fanúšikov Spartaka
Obetoval som tým svoje meno a povesť v meste, ktoré mám rád, v meste, kde som strávil desať dôležitých rokov. Veď všetko, čo viem, viem vďaka Spartaku. Teraz ma tam neznášajú, no postupne som skrátka nadobudol pocit, že v Slovane môžeme dokázať niečo veľké, niečo pre celú krajinu. Som hrdý na to, že som odchovancom Trnavy, na tom sa nikdy nič nezmení, no tiež na to, že teraz nosím belasý dres a na to, čo som v ňom už stihol dokázať. Tí rozumnejší ma hádam pochopia. A ak nie, tak ma to jednoducho mrzí.
Mohol som ísť do zahraničia, mať pokoj v Trnave a do pol roka by o mne nikto nevedel, každému by som bol ukradnutý. Lenže inde, v cudzine, by som nemal šancu hrať ani Európsku alebo Konferenčnú ligu. V lepšom klube by som možno nechytal a v nejakom slabšom, vymyslím si – napríklad tureckom, bojoval o záchranu. Slovan bol najlepšia možnosť a po postupe do Ligy majstrov už voči tomu nikto ani nemôže argumentovať. Veď nazriem do hlavnej fázy najlepšej klubovej súťaže na svete, to sa už nikdy nemusí zopakovať.
Vedel som, aké budú následky, teraz som pre Spartakovcov najhorší človek na svete. No opakujem – síce som veľa obetoval, ale aj veľa získal. A už po vyše mesiaci môžem povedať, že to fakt stálo za to. Tento prestup bol správny krok a nikdy ho nebudem ľutovať. Všetko je, ako má byť. Nech to vyzerá, ako chce, nech to ľudia nazývajú, ako chcú. Dopadlo to najlepšie, ako mohlo.
Hnev fanúšikov Spartaka si svojím spôsobom zaslúžim, prijímam ho, nebudem s tým bojovať. Ak som v ich očiach naozaj spravil až takú hroznú vec, tak nech si to vyžeriem. Trnava navždy zostane v mojom srdci, ale teraz hrám za Slovan. A to, ako som povedal, nikdy nebudem ľutovať, doplnil.
Nad ďalšou budúcnosťou zatiaľ nerozmýšľa
Pravdupovediac, nad týmto som ešte nepremýšľal. Sezóna sa len začala. Po konci minulej som hľadal novú výzvu a Slovan mi ponúkol jednu gigantickú. Navyše, teraz sme si stanovili ďalšiu, spoločnú – Ligu majstrov a tiež ciele na domácej scéne. Momentálne sa koncentrujem na toto, otázky o budúcnosti budú pre mňa možno aktuálnejšie v zime alebo cez leto. V globále si určite chcem vyskúšať aj zahraničie. No či sa tak stane o rok, o tri, o päť alebo vôbec, vám zatiaľ povedať neviem,
dodal Dominik Takáč na záver.