Napriek tomu, že hráva v ďalekej Austrálii, Róbert Mak sa rozhodol aj naďalej pokračovať v reprezentačnej kariére.
V posledných dvoch prípravných zápasoch proti Rakúsku a Nórsku však odohral iba osem minút. Sklamanie u skúseného 33-ročného krídelníka tak bolo veľké.
V obsiahlom rozhovore pre Denník Šport sa Róbert Mak rozhovoril o svojich pocitoch
Za takýchto okolností ma radšej tréner nemal vôbec volať. Samozrejme, že ma to nahnevalo, ale v prvom rade mi to prišlo celé ľúto, že sa takto niekto ku mne zachoval. Bola to dýka do chrbta a cítim to ako obrovskú ranu, s ktorou sa neviem vyrovnať.
Dokonca som požiadal klub, aby ma v poslednom zápase pred zrazom tréner skôr vystriedal, lebo ak by som hral celý čas, zrejme by som nestihol odlet. Stretol som sa s pochopením.
V Sydney mi povedali, že vzhľadom na moju šancu predstaviť sa na Eure mi maximálne vyjdú v ústrety. Z ihriska ma stiahli ešte pred koncom a utekal som na letisko. Pricestoval som a očakával som, že dostanem priestor v niektorom z dvoch zápasov.
Proti Rakúsku som naskočil v 84. minúte a hoci som nebol z tejto situácie šťastný, opäť som rešpektoval rozhodnutie trénera s vedomím, že pred nami je ešte jeden duel. Bol som na sto percent presvedčený, že budem hrať v Nórsku. Bez akéhokoľvek rozhovoru s trénerom som však v Osle nenastúpil.
Netvrdím, že som najlepší hráč, že reprezentácia stojí na mne. Ani to, že som vždy podal ideálny výkon. Zakaždým som však vydal zo seba maximum.
Za reprezentáciu som však odohral 81 zápasov a strelil v nich 16 gólov. Zaslúžim si rovnaký rešpekt a zaobchádzanie ako s inými hráčmi, ktorí majú takéto skúsenosti. V histórii samostatnej slovenskej reprezentácie má za národný tím viac štartov len 7 hráčov a gólov iba traja. Absolvoval som dva európske šampionáty.
Som presvedčený, že si zaslúžim úplne iný prístup. Neskutočne ma to sklamalo. Až tak, že som trénerovi na to nedokázal nič povedať. Rozlúčil som sa s chalanmi a odišiel som preč. Žiaľ, tréner sa ku mne správa tak, že už si aj ľudia zo mňa robia žarty, že cestujem pre 5 odohraných minút z opačného konca sveta
Pokiaľ ma tréner nechcel v týchto zápasoch využiť, pokojne ma nemusel nominovať. Ak sa mu nepozdáva moja súčasná výkonnosť, hoci teraz sa mi darí a v klube aj strieľam góly, akceptoval by som to. Je plné právo trénera vybrať si hráčov. Ani by som nepotreboval vysvetlenie.
Ale to, že ma ťahal cez celú zemeguľu, pričom som sa z klubu vypýtal v predstihu a nevyužil ma... To sa ma naozaj dotklo. Ani si nevie predstaviť, aké je to náročné. Nikdy sa ma ani len nespýtal, ako zvládam presuny a 10-hodinový časový posun. Vždy moju prítomnosť vnímal ako samozrejmosť. Veľmi ma to sklamalo, tiež mám nejakú hrdosť.
Po zápase s Nórskom mi povedal jediné slovo – sorry. Žiadne vysvetlenie, len takéto kvázi ospravedlnenie. To mi naozaj nestačí. Neskutočne sa ma toto správanie dotklo.
A veľmi ma škrie, že nijak nezareagoval ani tímový manažér a bývalý spoluhráč Marek Hamšík, ktorý dobre pozná dianie v národnom tíme, moju históriu a ochotu reprezentovať. Milujem futbal, naše mužstvo, ale toto ma hrozne bolí. Dovolím si tvrdiť, že si zaslúžim rešpekt. Tréner Francesco Calzona sa ku mne zachoval neúctivo.
Myslel som si, že máme dobrý vzťah, ale dnes už o tom pochybujem. Ak si myslí, že nedokážem mužstvu herne pomôcť, nemusel ma zavolať, ale toto mi jednoducho nemal spraviť. Cítim sa dobre, mám formu, dávam góly, mužstvu mám čo dať a keď ani to nestačí na normálne vysvetlenie, tak potom neviem…
Vždy som bol k nemu korektný, vždy som prišiel, vždy som bol k dispozícii, trénoval som, pracoval som, hral som a bez slov som na konci zrazu odišiel... Nikdy som sa nesťažoval! Keď ma tréner potreboval, tak som mu bol dobrý. Keď nie, zachoval sa ku mne neúctivo.
Ja sa po poslednej skúsenosti už nedokážem tak znížiť, že by som ho požiadal o osobný rozhovor. Ale verejnosť si zaslúži, aby poznala moje pocity. Rozhodol som sa o nich prehovoriť hneď po zraze. Akurát som chcel, aby sa ľudia všetko dozvedeli až teraz, aby som ich nezaťažoval počas veľkonočných sviatkov
Reprezentačnú kariéru nekončím. K národnému tímu mám stále silný vzťah, ale udiali sa veci, na ktoré som jednoducho musel zareagovať. Potreboval som to zo seba dostať von. Nedokážem dnes trénerovi zavolať a povedať mu, že mi neprejavuje dostatočný rešpekt a že sa ku mne správa, ako keby som pre Slovensko nerobil svoje maximum. Je na ňom, ako prijme tieto slová.
Ak som si svojím vyjadrením zavrel dvere na Euro, bude mi to veľmi ľúto. Na šampionát stále chcem ísť. V reprezentácii je skvelá partia, s chalanmi si rozumiem a Slovensku chcem pomôcť. Ak sú tieto slová moja rozlúčka, určite som si ju predstavoval inak. Veľmi som túžil ešte zažiť šampionát a v tichosti odísť. Nie som totiž človek, ktorý potrebuje pri odchode počúvať fanfáry. Reprezentácia pôjde ďalej aj bez Maka.
Nejde o to, že ja musím byť hlavná postava, ale nemôžem už nechať so sebou zametať. Neviem si predstaviť, že by som šiel na kemp pred Eurom a tréner by mi po ňom povedal, že mám ísť domov, že som sa mu do nominácie nezmestil. To by ma úplne zabilo, jednoducho by som to nezniesol,
reagoval Mak v rozhovore pre Denník Šport.