Napriek mladému veku si slovenský hokejista Samuel Buček toho už preskákal naozaj veľa.
Hovorilo sa o ňom ako o ďalšom hráčovi pre NHL, do zámoria aj zamieril, no nedopadlo to najšťastnejšie.
Zmluvu dostal iba na farme Seattlu Kraken, a tak sa rozhodol pre odchod do Ruska, po čom čelil veľkej vlne kritiky zo strany fanúšikov a médií. Ročník 2022/23 nakoniec dohral v českom Třinci.
Posledné dve sezóny už pôsobí doma v Nitre, kde predvádza fantastické výkony a patrí medzi najlepších útočníkov Tipos extraligy. V 24 zápasoch (2024/25) nazbieral 21 bodov za 12 gólov a 9 asistencií.
Stále iba dvadsaťpäťročný reprezentant Slovenska sa o náročnom období spred dvoch rokov rozhodol prehovoriť v najnovšej epizóde MVP Talkshow.
Stále verí, že sa môže posunúť na najvyššiu úroveň
Ja si myslím, že treba byť trpezlivý. Všetko je tak, ako má byť, a to aj vrátane vecí, ktoré sa udiali v mojej kariére. Myslím, že stále mám pred sebou ešte veľa vecí, ale som zástanca toho, že všetko je tak, ako má byť. Treba byť trpezlivý, stále makať za svojím cieľom, a ja pevne verím, že to príde.
Ak nie, možno raz pochopím prečo nie, a budem múdrejší. Túto skúsenosť potom môžem odovzdať niekomu druhému, napríklad môjmu synovi,
vyhlásil trojnásobný najužitočnejší hráč play-off Tipos extraligy.
Zmluvu v NHL so Seattlom Kraken nikdy nepodpísal, v hre bola iba farma. Za Coachella Valley Firebirds neodohral ani jeden zápas.
V Seattli boli nejaké problémy s kontraktom. Najprv mal byť dvojcestný, potom mi povedali, že mi dajú iba jednocestný v AHL. Súhlasil som s tým. Tréner Dan Bylsma, ktorý trénoval Crosbyho a Malkina a vyhral s nimi Stanley Cup, mi hovoril, že som vlastne nováčik a že to je skôr biznisová vec.
Povedal som mu, že nemám 19 rokov a nech mi povie na rovinu, či mám šancu byť v mužstve. Odpovedal mi, že začnem buď na tribúne, alebo vo štvrtom útoku. Ja som to teda nechcel zobrať, pretože nie som hráč do štvrtej lajny. Typologicky oni so mnou žiadnu víziu nemali.
Viem, že veľa ľudí hovorilo, že som odmietol NHL, ale ako som už spomínal, nedostal som dvojcestný kontrakt,
objasnil svoje krátke účinkovanie v AHL.
Potom nabral smer Rusko. Novú ponuku od Nižnekamsku dostal aj cez leto, odmietol ju!
Nakoniec som sa rozhodol, že sa vrátim do Európy, konkrétne do Ruska, kde som išiel. Tam ma trápili zranenia, dohrával som play-off s dvomi zlomeninami v zápästí a mal som aj operáciu. Rekonvalescencia mala trvať štyri až päť mesiacov, ale už po dvoch mesiacoch som bol opäť na ľade a trénoval. Cítil som, že to nie je ono.
Mal som možnosť tam zostať, ale očakávali odo mňa góly a body, a ruka ma neposlúchala. Jedného dňa sme si sadli s trénermi, povedal som im, že to nemá zmysel. Neviem to dať na 100%, limituje ma ruka a nemôžem s tým nič robiť. Oni to pochopili a rozišli sme sa v dobrom. Tento rok ma volali späť, ale už som to nezobral,
doplnil.
Neskôr zvolil odchod do Česka. V Třinci nazbieral za celú sezónu iba 10 bodov. Vrátil som sa do Třinca, vedel som, čo ma tam čaká, ale nemal som veľa možností, pretože trh bol už zaplnený hráčmi na tú pozíciu. Zobral som túto šancu, pretože prejavili záujem a vedel som, akú rolu budem mať. Bral som to ako možnosť zlepšiť sa, učiť sa nové veci, aby som sa stal hotovým hráčom. Hral som tam štvrtú lajnu, ale naučil som sa veľmi dobre brániť, robiť malé veci, ako dostávať puky von z tretiny, keď sme pod tlakom, aby sa puk nevracal späť.
Na konci sezóny, hoci som v nej bodovo nexplodoval ako tomu bolo v Nitre, dalo mi to omnoho viac, ako keby som spravil 80 bodov. Samozrejme, že vtedy som bol naštvaný, že som hral menej, ale na tej pozícii boli chalani, ktorí tam odohrali oveľa viac rokov, majú úspechy a tituly. Pre mňa tam nebolo miesto, takže som to prijal, ako to je. Verím, že tá správna šanca ešte príde, a že všetko je tak, ako má byť,
doplnil.
Fanúšikovia ho kritizovali za pôsobenie v KHL
V súťaži odohral za Neftechimik Nižnekamsk iba úvodných šesť stretnutí bez bodového zápisu, limitovať ho malo spomínané zranenie. Kritika zo Slovenska ho mrzela.
Spočiatku to bol extrém, ľudia mi písali rôzne veci, ale spomínam si na jedného fanúšika, ktorý ma uznával od mojich 19 rokov. Keď sa dozvedel, že som išiel do Ruska, povedal mi, že týmto som u neho hlboko klesol. Ja som mu odpovedal: A kde pracujete? Odpovedal, že v Heinekene, a ja som sa spýtal, že keby vám ponúknu desaťnásobný plat, pôjde tam s vami rodina a všetko zabezpečia, byt, stravu, odvoz deťom do školy, nebrali by ste to?
On mi odpovedal, že to je iné, ale ja som mu povedal, že nie je. Je to rovnaké, moja práca je rovnaká ako vaša. Keď mám lepšiu ponuku, tak ju jednoducho zoberiem. Situácia vo svete je taká, aká je. Áno priznávam, že som to mohol zvážiť inak. U hokejistu je to trochu iné ako v normálnom živote, keď má človek prácu 30-40 rokov. Ja hrám hokej dovtedy, dokedy to zdravie dovolí.
Kariéra športovca je krátka, môžem sa o dva týždne zraniť a som dohral. Taká šanca zabezpečiť svoju rodinu môže prísť raz-dvakrát za celú kariéru a keď to nezoberiete, môže to mrzieť až do konca života.
Takto som to bral a stále beriem, že je to moja práca. Urobil som rozhodnutia, ktoré sa niekomu páčia a niekomu nie. Ja mám vlastnú cestu a že je niekto proti tomu, je to jeho názor a ja mu ho neberiem. Snažím sa vždy robiť rozhodnutia, ktoré sú dobré pre mňa a moju rodinu,
dodal Samuel Buček v rozhovore pre MVP Talkshow.
Celý rozhovor s elitným útočníkom Nitry si môžete pozrieť vo videu nižšie.